DARÍ SA VÁM BYŤ AUTENTICKÝ?

„Autenticita znamená byť pravdivý sám so sebou. A treba na to dosť veľkú odvahu.“ ~ Oľga Feldeková ml.

Znamená to, že prejavím svoj názor zdravým spôsobom, robím rozhodnutia v súlade s vlastnými hodnotami a s tým, čomu verím, nasledujem svoje túžby, počúvam svoj vnútorný hlas, dovolím si byť zraniteľný, určím si hranice a odídem z toxických situácií.

Autenticita znamená, že moje myšlienky, city, slová a skutky sú v súlade. Čiže dovolím si cítiť, hovoriť a robiť to, čo skutočne som, v kľude a s láskou. Vtedy neubližujem sebe ani druhému. AK viem, čo som, kto som, čo sa mi páči, čo mi ubližuje a škodí, po čom túžim, čo mi spôsobuje radosť. A ak toto všetko viem vyjadriť. Teda či prežívam skutočnú vnútornú slobodu a dovolím si byť tým, kým v skutočnosti som. Alebo sa prispôsobujem podľa jednotlivých situácií, ľudí, okolností, tomu, čo je jednoduchšie, prijateľnejšie, čo mi nespôsobí konfrontáciu s mojimi strachmi a ranami.

Pochopiteľne sa nám môže zdať, že v dnešnom svete ani nie je možné byť autentický. Keď každému poviem, čo si myslím, ako sa pri ňom cítim, tak ma vyhodia z práce, rozpadne sa mi rodina a vzťahy s priateľmi a bude to akurát horšie, než je to teraz.

Tak načo byť preboha autentický?

Veď keby sme stále boli autentickí, tak by sme si nespôsobovali vnútorný konflikt a stres a následne choroby, ale zato vonkajší život, ktorý sme si tak dlho budovali, na ktorý sme už zvyknutí, by sa nám mohol rozpadnúť. A to teda nechceme!

Nechceli sme to už ako deti a preto sme sa začali prispôsobovať. Začali sme chcieť vyhovieť, aby sme mali pozornosť a lásku. Aby sme sa cítili chcení a milovaní a nie odlúčení, opustení a stratení.

Keď sa sem narodíme, sme autentickí. Bábätko sa netrápi nad tým, či bude niekoho rušiť, keď začne plakať od hladu, smädu alebo preto, že potrebuje dotyky a lásku. Proste to urobí, aby sa zase cítilo spokojné.

Postupne v živote však prichádzajú situácie, v ktorých zažijeme, že nie je správne to, ako sa cítime, čo si želáme a čo robíme, ale správne je to, čo od nás očakáva okolie. Niekto nás zahriakne, nakričí na nás, pošle nás preč, do izby, nech sa ukľudníme a vrátime sa, až budeme normálni, alebo sa nám za naše správanie vysmeje, zhodí nás pred druhými, skritizuje nás, núti nás prijať jeho pohľad na vec, citovo s nami manipuluje, prípadne nás ignoruje alebo nás dokonca zbije… A my v tom šoku zisťujeme, že s nami niečo nie je v poriadku. Lebo keby to, čo hovoríme, ako sa cítime a čo robíme bolo predsa správne, nevytočili by sme niekoho, koho tak veľmi milujeme. Musí byť s nami niečo zle.

Sú to rôzne, často aj „banálne“ situácie a slová, ktoré môžu viesť k tomu, keď sa zrazu z autentického dieťaťa, ktoré presne vie, načo sem prišlo, čo ho zaujíma a čo potrebuje, stane ustráchané a neisté stvorenie, ktoré začne používať rôzne mechanizmy, masky, aby prežilo a neprišlo o náklonnosť, pozornosť a lásku. Lebo bez lásky zomiera.

Tieto mechanizmy sa stanú takými silnými súčasťami jeho bytia, že neskôr už ani nevníma, že sú to nánosy a masky na jeho skutočnej podstate. Pomáhajú mu však prežiť.

Tým ale príbeh nekončí. Masiek, na ktoré sme si zvykli: jedna pred rodinou, druhá pred kolegami, tretia pred kamarátkami, štvrtá pred partnerom, piata pred… dokonca niekto zájde tak ďaleko, že má masku aj pred sebou samým…, si vytvoríme počas života veľmi veľa. Po čase však začnú strácať svoju funkčnosť. My si to možno najprv nevšímame, ale pod nánosmi masiek sa predsa len začína prebúdzať naša skutočná podstata. A tá nedokáže žiť v klame.

Naša podstata je svetlo, pravda a láska.

Ak dlhodobo ignorujeme príznaky toho, že nežijeme v súlade so sebou (nepríjemné pocity, mierne ťažkosti, ktoré však prídu a zase odídu), naše múdre telo nám to začne dávať najavo chorobami.

Príčiny vzniku našich chorôb začneme pripisovať rôznym vonkajším faktorom od nesprávnej stravy, nedostatku spánku a pohybu, znečisteného životného prostredia, elektrosmogu a chémie vo všetkom okolo nás a v nás, až po genetickú záťaž (za ktorú už fakt kto by mohol, že). Niekto dokonca obviňuje svoje okolie za to, že je chorý, veď všetci okolo ho stresujú, zaťažujú ho, nedajú mu dýchať. To je tiež jeden veľký klam, pretože všetko okolo nás je výsledkom toho, čo sme vo svojom vnútri, pretože všetky choroby si vytvárame sami svojimi reakciami na okolie a situácie, ktoré sa nám v živote dejú.

Spomenuté vonkajšie faktory nás samozrejme veľmi ovplyvňujú, ale môžu sa uplatniť len vtedy, keď sme oslabení. Keď v nás prebieha neustály vnútorný konflikt, ktorý vytvára stres. Vnútorný konflikt nastane vtedy, keď ideme proti sebe. Keď nekonáme podľa toho, ako sa cítime a vytvára to v nás veľké vnútorné napätie, ktoré, keď nie je uvoľnené, spôsobuje problémy.

Stres je príčina všetkých ochorení.

Je to celkom jednoduché, že?! Jediná príčina všetkých chorôb. Wow. A ak je to naozaj tak, prečo ešte vedci nevynašli liek na to, ako zvládnuť a vyliečiť stres, nech už konečne môžeme žiť bez chorôb a v kľude? Je to preto, lebo u každého človeka je stres vyvolaný práve preňho špecifickými situáciami, okolnosťami, zážitkami a emočnými traumami. Čiže nie je jediná príčina stresu, ktorá vedie ku konkrétnej chorobe. Tá istá choroba môže byť u dvoch ľudí vyvolaná úplne rozdielnymi stresovými situáciami a zážitkami, uviaznutými emočnými traumami a  výsledkom tohto stresu je navonok to isté ochorenie.

Stres v tele spúšťa rôzne chemické reakcie, ktoré vedú k tomu, že sa zníži bunková regenerácia, okysličenie, ich očisťovanie a tým začína postupná deštrukcia najprv jednotlivých buniek a potom orgánov a nakoniec celého tela. Oslabuje sa imunita, prekysľuje sa organizmus, nastupuje únava, psychické a fyzické problémy.

Pamätáte si, kedy ste sa cítili skutočne uvoľnene, spokojne, príjemne? Že všetko sedí? Že nemusíte nič riešiť? Tak vtedy ste boli bez stresu.  

Môžete namietať, že v dnešnom svete, v kontexte dnešných dianí a okolností predsa nie je možné byť bez stresu. A čo keď to možné je? Čo keď to je jediná cesta ako zvládnuť aj momentálne situácie? Keď sa nám totižto deje nejaká situácia, v zlomku sekundy sa rozhodujeme, ako sa v tej chvíli zachováme.

Ak reagujeme nevedome, naša reakcia bude vychádzať zo strachu.

Ak odpovedáme vedome naša odpoveď bude vychádzať z lásky.

Ako toto dosiahnuť? Vnímať seba. Vnímať svoje pocity. A počúvať ich.

Keď sa v tom momente, ako sa ocitneme v nepríjemnej situácii zastavíme a dovolíme si vnímať a cítiť, čo daná situácia, osoba, správa v nás vyvolávajú, vtedy môžeme odpovedať vedome a vystúpiť z pozície „mne sa to deje“, čiže som obeť. A jedine vtedy môžeme hovoriť a konať z pozície „ja viem, že všetko okolo mňa tvorím“, čiže som tvorca svojho života a zdravia. Kto toto chápe a uplatňuje vo svojom živote, ten môže v akejkoľvek situácií vychádzať z lásky a nie zo strachu. Preto je veľmi dôležité, dôležité pre naše osobné zdravie, ale aj pre zdravie celého sveta, aby sme boli pravdiví sami pred sebou, autentickí a tým šírili okolo seba vnútorný pokoj a lásku. Ten, kto je vnútorne vyrovnaný, tým ovplyvňuje aj svoje okolie a pomáha šíriť tento kľud do svojho okolia.

Je to proces, ktorý najprv potrebujeme zažiť v bezpečnom prostredí, kde cítime, že sa nám nič nemôže stať. Lebo ten pocit bezpečia, aby sme sa mohli prejaviť autenticky, sme niekedy v priebehu života, detstva stratili a je kľúčové ho znova zažiť, aby sme sa nebáli prejaviť autenticky.

Rozhovor o tom Ako sa hlboko spojiť sám so sebou a dovoliť si byť autentický, ktorý som robila s Oľgou Feldekovou ml., si môžete pozrieť vo facebook skupine Zdravie je základ.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.